Matulko_

Spike Lee v celej kontroverznosti svojej vlastnej tvorby bude pre mňa vždy tak trocha záhadný. Prispel k tomu aj nevšedný filmový zážitok s názvom Inside Man.

V očakávaní kvalitnej kriminálnej drámy som sa nechal unášať úvodnou indickou melódiou. Málokto dokáže vystihnúť New York tak svojským spôsobom, ktorý v divákovi vyvoláva dojem dôverne známeho miesta. Spike Lee to bezpochyby dokáže, preto som sa rozhodol brať indickú melódiu na pozadí Manhattanského mosta ako odkaz na nekonečnú multikulturálnosť tohto čarovného mesta.

Žiaľ od tohto momentu sa moje sympatie voči tomuto snímku začali postupne znižovať. Ale poďme poporiadku. Postupné reportážne prestrihy z vypočúvania svedkov boli celkom zaujímavé, avšak takmer vôbec neoživovali dej, len ho dopĺňali. Celá časť odohrávajúca sa medzi bankou a špeciálnym vozom New Yorskej polície pôsobila dojmom skôr nevinnej hry režiséra s celkom podareným scenárom. Niečo tomu jednoducho chýbalo, ten scenár mal proste v tejto časti oveľa viac potenciálu, než ho Lee využil. Neviem čím to mohlo byť, nemalo to náboj, bolo to chvíľami vtipné, chvíľami nápadité, ale aj chvíľami zdĺhavé. Ťažko to povedať, čakal som od toho viac, bolo to ako keby som došiel do reštaurácie, kde majú Spikea, uznávaného kuchára, a on by mi pripravil dobrú polievku, ale nie hodnú jeho schopností. Túto časť ťahal najme Washington, ktorého mierne ironizujúca a parodizujúca postava dodávala celej sekcii na zaujímavosti. Nie som človekom, ktorý by sa zbytočne vzrušoval nad tým, že ten či onen herec hral v danom filme len druhé husle, nemal možnosť viac zaujať, preto sa ďalej nebudem zaoberať Dafoeom a jeho úlohou, dúfam že to každý správne pochopí.

Od okamihu, keď Washington objavil plošticu sa podľa mňa film začal skutočne rozbiehať, začal naberať na obrátkach, konečne začal pripomínať veľkolepú kriminálnu drámu, na ktorú som sa tešil. Aj keď tu sa našli tiež detaily, ktoré ma tak trochu vyrušili. Policajti z NYPD mali v celej zásahovej jednotke len jeden bezpečnostný štít (pol jednotky čakalo namieste, kým tam štítonosič dobehol). Keď policajti došli na to, že AKčka boli len hračky, trocha som si vydýchol, lebo keď jeden z bandy vykrádačov namieril hlaveň na Washingtona, až ma striaslo, či to myslia s tými replikami vážne.

Treba uznať, že dej sa skončil v pravom okamihu. Všetko podstatné bolo zodpovedané, to menej podstatné zostalo otvorené, pekný podpis Spikea Lee na záver.

Na celom filme sa mi páčila asi najviac kamera, zábery pôsobili priam osviežujúco, boli veľmi dynamické, a najviac sa približovali tomu, čo som vo filme čakal. Hudba bola ako na mieru šitá veľkofilmovej kriminálnej dráme, ako stvorená do filmovej sály. Škoda, že tejto predstave nezodpovedal aj samotný film. Možno že nebol plne využitý potenciál scenára, možno že sa z neho nedalo viac vyťažiť. Možno, že sa mýlim, každý pohľad je predsa subjektívny. Možno že som od toho filmu očakával priveľa. To sa mi už v prípade Inside Man 2 určite nestane.