Paldiny

Veľa VHS mi leží vo vitríne, tá najviac ošarpaná bola s Votrelcami. Filmom, ktorý som videl snáď 80x, jeho scenár mal ručne naškrabaný v zošite a vyzdobený obrázkami z najlepších scén. Zároveň film, ktorý som dlho sledoval bez toho, aby vôbec tušil, že mu skutočne predbieha ten Ripleyovej príbeh s jedným votrelcom a bez zbraní! Tak si viete predstaviť tú nudu čo ma musela sprevádzať prvým dielom akého kvality docenil až časom. Akčnejšia dvojka mi sedela v každom ohľade, Hudson bol môjho srdca šampión a tá horda agresívnych živočíchov samozrejme tiež. Dodnes však vstrebávam sklamanie spoločne s rozhorčením po tom, čo raz Pro7 na mňa vyrukovala so scénami aké som nepoznal a aké ma mali naučiť, že aj film môže mať viacero tvárí. A ešte tá krivda, keď rodičia s úsmevom spochybňujú vaše podozrenia, no čo vám budem rozprávať. Ako čas plynul som preorientoval na DVD, s príšerkami v životnej veľkosti sa stretol osobne, v menšej verzii ich (spoločne s Hudsonom) privítal do vitrínky a 15. septembra 2015 ich uvidel na veľkom plátne a ešte v plnej režisérskej verzii. A ľudia, nebol som tam sám, spoločnosť mi robila takmer plná kinosála, na sedadle podo mnou chlapík vo vojenskej prilbe s prilepeným facehuggerom na maskáčoch a po ľavici životná láska, vďaka ktorej som sa o premietaní vôbec dozvedel. Povedzte, mohol byť večer krajší?