silentname

Tento príspevok som pôvodne nezamýšľal písať. No určité okolnosti ma k tomu nakoniec presvedčili. Nakoľko od utorka 11.5.2021 sme sa mohli nadobro rozlúčiť s dizajnom starej CSFD a dokopy je tu momentálne veľké množstvo diskusií o tom, čo všetko nefunguje čo všetko chceme späť a ako to celé vlastne na nás dopadá som sa rozhodol trošku povedať o tom, čo pre mňa CSFD znamená, čo všetko som časom, ktorý som tu strávil získal a prečo je stále pre mňa jednou z najlepších stránok, ktoré máme.

Samozrejme si aj odo mňa nový dizajn vyslúžil veľkú dávku kritiky a aj v minulosti boli veci, ktoré podľa mňa na CSFD nefungovali úplne ideálne, ale týmto príspevkom sa tomu venovať nebudem. Bude to skôr o veciach, ktoré mi CSFD dalo, čo pre mňa táto stránka znamená a ako som sa počas rokov postupne začal posúvať z bežného filmového diváka na človeka s celkom inak vyhraneným vkusom. Keď som sem roku 2014 prišiel, tak som sa viac zameriaval na bežné filmové novinky od veľkých amerických filmových štúdií ako sú Universal, Disney, Sony alebo Fox. A pravdou je, že ich filmy pozerám aj dnes. No už nie sú môj pravidelným chlebom s maslom. Pretože vonku je toho oveľa oveľa viac než len veľké americké blockbustery.

Zo začiatku som využíval CSFD len na hľadanie informácií o filmoch. A možno 3 roky som bol len pasívny návštevník, ktorý tu ani nemal konto. Tak ako aj veľa iných ľudí. Keď som sa v júli roku 2013 registroval, mal som záujem využiť stránku na to, aby som mohol hodnotiť a komentovať filmy. Bohužiaľ som vtedy neprešiel testom znalostí a na čas som mal komentovanie blokované. A odblokovanie tejto možnosti som využil až niekedy v apríli 2014. A konečne som sa začal naplno venovať tomu, čo som chcel.

No realita bola taká, že som bol len obyčajným chalanom v obrovskom dave ľudí, ktorého dokopy nikto nevidel. Bolo to ako písať veci, ktoré budú následne pozakrývané obrovským množstvom vecí od úplne iných ľudí. Ale nevadilo mi to. CSFD sa stalo mojim malým pieskoviskom, kde som si z času na čas niečo okomentoval a ohodnotil, napísal svoje dojmy a fungoval som ďalej. No postupne som si začínal uvedomovať, že možno by som sa mohol skúsiť posunúť niekam ďalej. Rozhodol som sa dať svojim komentárom trošku viac formu, snažil sa do nich pridať viac než len bežné dojmy na pár riadkov a nejakým spôsobom v komentári čo najlepšie vysvetliť svoje dojmy. Či už pozitívne alebo negatívne.

Okrem toho by som možno mohol povedať, že ja považujem seba samého za optimistického diváka. Málokedy sa dokážem pozrieť na film ako celok a povedať, že je to odpad alebo hrozné. Pre mňa nie je film len jeho príbeh a herecké výkony. Za celým procesom je obrovské množstvo ďalších faktorov a ľudí, ktorí na nich pracovali. Stále som mal ale pocit, že som len nemým hlasom v dave obrovského množstva iných ľudí, ktorí už mali možnosť nechať ten svoj počuť.

A tak sa začínala budovať moja tvár objavovateľa. Začalo to asi po tom, ako som mal možnosť vidieť film "Medicinen". A po prvýkrát som bol v niečom prvý. Fantastický pocit. A čo človeku zachutí raz, rozhodne sa v tom pokračovať. Objavovať filmy, ktoré dokopy ešte nemal nikto možnosť hodnotiť. Buď ich nikto ešte nevidel, alebo ich videli len pasívni návštevníci. A hoci som aj naďalej pokračoval v sledovaní bežných veľkofilmov alebo amerických indie drám, v ktorých vystupovali moji obľúbení herci, tu som sa začal viac formovať v človeka, ktorý viac sleduje veci mimo bežného zorného poľa.

Vďaka tomu som mal možnosť spoznať filmovú tvorbu Noaha Baumbacha a moju (v súčasnosti) najoľúbenejšiu herečku Gretu Gerwig. A hoci v tomto smere som nebol jediným, kto tieto filmy videl, dali mi možnosť spoznať trošku inú sféru americkej kinematografie. Špeciálnou kategóriou sú pre mňa v tomto smere distribučné štúdio Gravitas Ventures. Myslím si, že na nich je ťažké mať jednoznačný názor. A pochopím úplne každého, kto ich filmy nie je schopný stráviť. Lebo niektoré ich artové koncepty sú skutočne fascinujúce aj pre mňa. Ale dávajú mnohým neznámym tvorcom šancu a možnosti, aby sa ich filmy dostali k ľuďom. Nikdy by som nepovedal, že ide o filmy, ktoré sú režijne vyzreté, ale často majú celkom kreatívne spracované scenáre, ktoré ma baví sledovať. A vždy sa teším, keď narazím na ďalší film vydaný týmto štúdiom. Lebo napriek tomu, že ich majú veľa, tak nie vždy viem, že pôjde o ich film.

Ďalšia vec, ktorú som vďaka tomuto mal možnosť lepšie spoznať je kinematografia z Ázie. Obzvlášť India, Južná Kórea a Japonsko. Indické filmy osobne moc nesledujem, nakoľko mi mnohé bollywoodske momenty nesedia, ale niekedy sa mi trafia do vkusu. Ako napríkald s filmom "Tamasha". Film, ktorého kvality však človek odhalí až keď sa prekusne veľkou dávkou bollywoodskeho gýču počas asi prvých 45 minút. A môže to byť síce náročné, ale výsledok pre mňa stál za to. "Tamasha" je pre mňa doteraz jeden z kľúčových momentov môjho objavovania.

Svet Južnej Kórey mi zase veľmi kvalitne otvoril film "Sunjeong". A hoci je pravda, že spolu s Japonskom točia veľmi podobné filmy s podobnými témami, tak doteraz sa asi ani jednej krajine nepodarilo v mojich očiach prekonať dojmy z tohto filmu. Nie som človek, ktorý by plakal počas každého filmu, no tento zo mňa skutočne dostal nefalšovanú a silnú emotívnu reakciu. Musím uznať. Rovnako to vedia aj ich japonskí susedia. Ich srdcervúce drámy často fungujú. Ale prečo to tak je? Lebo emocionálne reakcie, ktoré ich herci počas filmu ukážu pôsobia často oveľa úprimnejšie, než keď to vidím v americkej tvorbe. Dokážu proste tie svoje emócie predať asi vo všetkom. A japonci sú okrem toho ešte aj veľmi nadaní v animovanej tvorbe. A ich špecifické anime dizajny sú vždy pastva pre oko. Žiadne animácie nie sú tak nádherné ako japonské. A je jedno či to robili v 70-tych alebo 10-tych rokoch. Tie nádherné detaily sú tam. A je to radosť pozerať. A myslím si, že nebyť CSFD, veľa z tohto by som asi úplne odignoroval.

CSFD ale nie je len o filmoch. Je to aj ľuďoch, ktorých som tu mal možnosť spoznať. Či už osobne alebo len vďaka internetu. Spája opäť dva národy a jeden druhého sme (väčšinou) ochotní počúvať, dávať si tipy, porovnávať dojmy medzi sebou alebo len proste kecať o filmoch. Každý jeden človek, ktorého som tu mal možnosť stretnúť je človek so svojimi vlastnými názormi na rôzne veci. A najlepšie je, že nemusíme mať rovnaké názory na to, aby sme sa spolu dokázali porozprávať. Každý z nás môže mať obľúbené úplne iné veci, no dokážeme jeden druhého počúvať. A som za to vďačný.

Tento osobný výlev venujem všetkým. Je to pre CSFD ako takú. Stránku, ktorá mi v mnohom veľmi veľa dala a úprimne chcem, aby bola naďalej miestom, kde sa dokážu ľudia spájať, kde máme možnosť rozoberať filmy, kde si každý nájde svoju vlastnú filmovú chuť. A chcem veriť, že týmto miestom bude aj naďalej. Takže napriek tomu, že som na začiatku sľúbil, že týmto príspevkom nebudem kritizovať, tak na záver len jedna malá poznámka.

Nová CSFD nemala byť beta-testom, ktorý máme teraz ako užívatelia vychytávať a snažiť sa vrátiť CSFD tvár, akú by sme ako ľudia chceli. A mrzí ma, že momentálne sa stala presne tým. Len dúfam, že sa opäť stane tým, čím vždy (aj so svojimi problémami) bola.