classic

Krzysztof Kieślowski bol výnimočný režisér. Originálny majster metafyzických operácií. Skladaním konkrétnych obrazov, dokumentárnych kúskov skutočnosti, dokázal zachytiť neviditeľné: vnútorný kozmos človeka, jeho existenciálne obavy, túžby, sny i to, čo ho presahuje. Kameru používal ako nástroj na skúmanie sveta a kinematografia sa pre neho stala priestorom na premýšľanie. Niektoré jeho práce sú vystavané ako flilozofické úvahy, obrazmi dokázal vyjadriť poznanie, ktoré sa nedá presne uchopiť slovami. Dokumenty Továreň, Pred jazdou, Z hľadiska nočného strážnika, Neviem, Hovoriace hlavy i hrané filmy Jazva, Náhoda, Bez konca, Amatér, Dekalóg, Dvojaký život Veroniky sú svedectvom o presnom analytickom uvažovaní a zároveň o veľkej citlivosti k ľuďom pred kamerou, skutočným či fiktívnym. Myslím, že práve táto výnimočná vnímavosť, intenzívna túžba pochopiť, čo to je ľudská bytosť, nás dodnes emocionálne zasahuje a dojíma.

 

Krzysztof Kieślowski odišiel predčasne a jeho nenakrútené filmy mi chýbajú. Kniha Katarzyny Surmiak-Domańskej - svojský dokumentárny román bohatý na informácie, spomienky blízkych, priateľov i spolupracovníkov - je príležitosť s ním opäť chvíľu pobudnúť.

 

Martin Šulík, režisér