Reverse01

Štýl Tima Burtona je veľmi ľahko rozpoznateľný a zapamätateľný. Jeho pohlaď na to čo môže byť "krásne" je naozaj zvláštny, a práve toto slovo asi najviac definuje Burtona. Čím všetkým je tento režisér taký zvláštny, a nie to skôr o tom, že my sme zvláštny? Jednoduchý pohľad na to, čo môže byť rozprávkové-magické a popritom morbídne a násilím brutálne. Je tam symbióza? Každý by si povedal, že nie. Avšak aj takéto diametrálne odlišné veci môžu ísť ruka v ruke. Mohli by sme sa zamerať aj na umelcov, ktorý interpretovali krásu a škaredosť rôznymi spôsobmi. Aj v súčasnosti sa škaredosť chápe ako protipól krásy. Nájdu sa však obrazy, ktoré oplývajú krásou a škaredosťou zároveň. Podstatou tohto je však chápanie čo je krása?... a keď ju niečím narušíme stáva sa z toho zvláštnosť? Takto sa môžeme vrátiť spať k mojej predošlej otázke, kto je zvláštny?

Tim Burton má pochopenie pre príšery a monštrá a berie ich ako nepochopené stvorenia, ktoré majú častokrát úprimnejšie srdcia a čestnejšie duše ako klasické ľudské charaktery v ich okolí. Ako príklad by mohol poslúžiť film Nožnicovoruký Edward (1990), ktorý dokonale definuje nepochopenosť spoločnosťou. Ja som si však vybral film Charlie a továreň na čokoládu (2005), pretože sa Burton musel popasovať s niečím, čo nespadá do jeho štýlu a musel film prekopať od základov aby sa ním stal.

Všetko opäť začína rozprávkovo, všetko dokresľuje nenahraditeľná hudba Dannyho Elfmana. Sme v príbehu a náš hlavný hrdina to nemá v živote ľahké, keďže jeho rodina je na tom finančne veľmi zle. Tim vám však za krátky čas (úvodné minúty) dokáže, že šťastie prevyšuje peniaze a tak je rodina najdôležitejšia. Po oznámení súťaže sa v príbehu objavujú štyri ďalšie postavy, ktoré budú dôležité pre pochopenie všetkých morálnych hodnôt. Prvý vyhráva tučný nemecký chlapec menom Gustav, ďalej to je rozmaznaná Veruca, a skoro podobne rozmaznaná Violet. Túto štvoricu nám dopĺňa vypočítavý Mike. Čo majú všetky 4 postavy spoločné? Ani jedna z postáv nemá žiadny hlbokánksy vzťah k čokoláde a tak ich zapojenie do súťaže je skrátka zbytočné. Gustav zbožňuje všetko čo sa dá zjesť, Veruca je rozmaznávaná svojim bohatým otcom (+ to priezvisko Veruca Salt a otec vedúcim firmy na slané oriešky – autor knihy sa očividne rád pohráva s absurditou). Ďalej tu máme Violet, ktorá si je prehnane vedomá svojich úspechov, ale miluje žuvačky a čokoládu vôbec nemá v láske. A to je prípad aj posledného Mikea. Náš hlavný hrdina si svoj zlatý lístok zaslúži najviac a myslím, že Burton to vykreslil najlepšie hlavne proti prvému filmovému spracovaniu.

Osobnosť Willyho Wonku.

Keď som ako malý chlapec sledoval tento film, nikdy som nechápal prečo je Wonka taký ľahostajný a celkovo taký zatrpknutý/zlý. Deti vždy dopadli priam hrôzostrašne a Wonka neurobil vôbec nič, až sa mi zdalo, že si to užíva a túži vidieť ako tie namyslené deti niečo roztrhá, rozkrája alebo inak zabije. Dneska sa však na to pozerám úplne inak a je tam pomerne dosť skrytých významov. V pôvodnej verzií Pan Wonka a jeho čokoládovna z roku 1971 sa Wonkovej osobnosti vôbec nevenuje. Tim to opäť zvládol, nahliadol do jeho srdca a divákom naservíroval pochopiteľné dôvody prečo ma pán Wonka averziu voči rodine/rodičom. Na jednej strane máme chlapca, pre ktorého je rodina všetkým a na druhej zatrpknutého majiteľa továrne, ktorý nenávidí čokoľvek spojené s rodinou. Na porovnanie by som asi spomenul samotný koniec, kde dal Burton ďalší výkričník. V pôvodnej verzií sa Charlie spýta pána Wonku, či jeho rodina môže ísť s ním do továrne, na čo Wonka samozrejme súhlasí a máme tak happy end. Burton vám ten šťastný koniec tak ľahko nedá a po rovnakej otázke túto Charlieho prosbu odmieta. Preto je práve Timov koniec silnejší a lepšie pracuje s divákovými pocitmi. K tej osobnosti by som pridal menšie prepojenie s úplne inou postavou a to je Edward, ktorého si Burton tak trošku upravil a urobil z neho práve Willyho Wonku – a div sa svetu, dokonale to funguje.

Veľkou iróniou zostáva, že na pôvodnej verzií filmu Pan Wonka a jeho čokoládovna (1971) sa na scenári podieľal samotný autor knihy, podľa ktorej bol film natočený. (Menšou iróniou je, že tento film nesie Wonkovo meno, ale jeho osobnosť tu nie je skoro vôbec). V tomto prípade zlyhal aj scenár aj réžia a keď to už nezvládne samotný autor kníh, kto potom? Myslím že odpoveď nám je už dobre známa.